Sluchové postihnutie (hypacusis) vzniká pri poškodení sluchového analyzátora. Podľa mechanizmu vzniku sluchového postihnutia hovoríme o postihnutí vrodenom a získanom.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO, 1980) určila stupne sluchového postihnutia.(in Matuška O., 1992):

-         ľahká sluchová porucha (26 – 40 dB),

-         stredná sluchová porucha (41 – 55 dB),

-         stredne ťažká sluchová porucha (56 – 70 dB),

-         ťažká sluchová porucha (71 – 91 dB),

-         veľmi ťažká sluchová porucha (viac ako 91 dB),

-         úplná strata sluchu.

Podľa miesta poškodenia rozlišujeme typy sluchového postihnutia.

V prípade poškodenia v oblasti stredného ucha hovoríme o prevodovom sluchovom postihnutí = znížená je kvantita počutia (postihnutý počuje slabšie), pričom stupeň postihnutia sa pohybuje od ľahkej do stredne ťažkej sluchovej poruchy (zvyčajne neprevyšuje 60 dB).

Pri poškodení v oblasti slimáka je to percepčné sluchové postihnutie = znížená je najmä kvalita (postihnutý počuje slabšie a menej kvalitne), aj strata sluchu býva vyššia (zväčša okolo 80 dB).

O centrálnom sluchovom postihnutí hovoríme = pri poškodení sluchovej dráhy od kochleárneho jadra. Ide o kombinované postihnutie obidvoch zložiek – prevodovej aj percepčnej. Pre toto postihnutie je typické zhoršené vnímanie reči, zložitých zvukov a šumov.

Najzávažnejšími dôsledkami sluchového postihnutia sú:

-         dopad na osvojovanie a vnímanie hovorenej reči ako prostriedku medziľudskej komunikácie,

-         úroveň reči ovplyvňuje rozvoj najmä abstraktného myslenia,

-         schopnosť osvojovať si poznatky sprostredkovávané hovorenou rečou.

Sekundárne dôsledky sluchového postihnutia teda úzko súvisia s úrovňou a rozvojom jazykových schopností. Prognóza ich rozvoja závisí od typu a stupňa sluchového postihnutia, od odbornej starostlivosti, a tiež od rodinného prostredia.

U získaného sluchového postihnutia zohráva vzhľadom na reč dôležitú úlohu obdobie jeho vzniku – vo veku 7 rokov je vývin reči vo svojom základe ukončený a neskoršie vzniknuté sluchové postihnutie nemá na jej rozvoj zásadný vplyv. Naopak, dôsledky sluchového postihnutia, vzniknutého pred týmto medzníkom, sú podobného charakteru ako v prípade vrodeného sluchového postihnutia.

Kompenzačnými pomôckami sú u sluchovo postihnutých najmä načúvacie aparáty – slúchadlá, ktoré im umožňujú realizovať verbálnu komunikáciu a vnímať zvuky. K ďalším kompenzačným prístrojom patria rôzne zariadenia na prenos zvuku – sluchový tréner, vibračné pomôcky (hodinky, budíky...), písacie telefóny, svetelné signalizácie (zvonček, klopanie...), indukčná slučka (prístroj v miestnosti, ktorý umožňuje žiakovi za pomoci slúchadla zachytávať a počúvať zosilnené zvuky), upravené stroje (so svetelnou signalizáciou zapnutia – vypnutia)a i.

Reedukáciou rozumieme rozvoj, zlepšenie funkcií, ktoré sa v dôsledku postihnutia nerozvinuli. U sluchovo postihnutých sú to špecifické postupy zamerané na rozvoj a porozumenie hovorenej reči (napr. stimulácia zvukovej a verbálnej produkcie, vyvodzovanie jednotlivých zvukov reči, sluchová výchova, rytmicko – pohybová výchova, rozvíjanie jednotlivých jazykových rovín, odzeranie, alternatívne formy komunikácie), rytmu a rytmického pohybu, ktoré sa odlišujú od postupov aplikovaných u počujúcich jedincov a vo zvýšenej miere využívajú zrak a hmat.

Obsah vzdelávania žiakov so sluchovým postihnutím je rovnaký ako obsah vzdelávania žiakov základných škôl, pri rešpektovaní osobitostí vyplývajúcich zo sluchového postihnutia žiakov.

Úspešnosť školskej integrácie sluchovo postihnutého dieťaťa je ovplyvnená skutočnosťou, ako je dieťa pripravené na podmienky v intaktnom prostredí. Vyučovací proces kladie na sluchovo postihnutého žiaka vyššie nároky. Stupeň potrebnej podpory a pomoci sa priamo odvíja od úrovne jazykových schopností dieťaťa, jeho kompenzačných schopností (napr. schopnosť odzerania). Nutná je spolupráca rodičov, pedagógov a špeciálnych pedagógov a tiež zabezpečenie potrebných úprav a pomôcok v rámci vyučovacieho procesu.

Úprava prostredia: akusticky vhodná miestnosť (závesy, koberec, primeraná veľkosť), dobré osvetlenie, nie výrazné maľby, príp. indukčná slučka, zasadací poriadok (miesto vpredu, pretože potrebuje aj odzerať – musí nám vidieť na ústa tak, aby smerom k učiteľovi bolo „lepšie“ ucho, nie v strede – možnosť otáčania sa na hovoriaceho), otáčacia stolička, iné usporiadanie lavíc, ochotný a šikovný spolužiak.

Príprava učiteľa na vyučovaciu hodinu: premyslieť si v akej fáze vyučovacej hodiny bude sluchovo postihnutý žiak pravdepodobne vyžadovať našu väčšiu pomoc, zvýšený dozor, iné pomôcky pre prácu, posúdiť vhodnosť vopred pripraveného zápisu učiva, aby sa žiak mohol venovať výkladu a sledovaniu.

Úprava metód práce v priebehu vyučovacej hodiny: premyslieť si spôsob (nehovoriť otočený k tabuli, chrbtom k triede, odzadu z triedy, v tme pri práci s videom, nehovoriť súčasne s iným zvukom – hudba, zvuk filmu, nechodiť po triede, keď hovoríme, minimalizovať frontálne spôsoby práce – žiak nestíha sledovať hovoriacich z rôznych miest, nehovoriť, keď žiaci píšu, nestáť pred oknom, pred svetlom – nevidieť dobre tvár hovoriaceho, negestikulovať prehnane), jazykový prejav (nehovoriť rýchlo, ani ticho – ani hlasno, tvárou k žiakom, zreteľne a prirodzene artikulovať), formulácia (hovorený prejav: myšlienky formulovať jasne, jednoznačne a stručne, pri nepochopení tú istú myšlienku povedať inak – na základe známej slovnej zásoby, vyhýbať sa dlhým súvetiam, cudzie slová používať premyslene a nie nadmerne – najlepšie s vizuálnou oporou, písomný prejav: iná úprava testov a písomných prác – formulácia zadaní, slovných úloh), nosné a nové pojmy, mená, názvy (zapísať na tabuľu osnovu učiva, nové pojmy, základné pojmy z učiva, názvy a mená, potrebný pojem primerane vysvetliť, dať žiakovi písomne vopred osnovu učiva), spätnú väzbu (priebežne si overovať, či žiak rozumie, mať dohodnutý „signál“ pri nepochopení, žiak má dovolené priebežne sa pýtať), zohľadniť jazykovú bariéru (vhodné čítanie  - aj tzv. povinné vybrať iné, využívať obrázkové texty, obrázkové slovníky a dostatok obrazového materiálu – dynamické prvky, animácie, názorné pomôcky, tolerovať prvky agramatizmu v písomnom prejave žiaka), premyslieť si formu skúšania (dostatok času, klásť otázky, pomôcky, overiť si hodnovernosť písomného skúšania, vylúčiť diktáty, práce založené výlučne na počutom slove), pomôcky (názorné, dynamické, iné texty, testy, samostatná práca, doplňovacie cvičenia), nepoužívať formy založené výlučne na sluchu (diktáty, diktovaný zápis, reakcia na počuté – napr. v cudzom jazyku), zásady bezpečnosti (pri pokusoch, pri práci so strojmi, telesná výchova, plavecký výcvik, exkurzie, vychádzky, rešpektovať zvýšenú únavu v dôsledku vyšších nárokov na sluchovo postihnuté dieťa).

Špeciálne učebné pomôcky a materiály, bežné pomôcky: učebnice pre sluchovo postihnutých, technické kompenzačné pomôcky (indukčná slučka, sluchový tréner, individuálne slúchadlo), upravené bežné pomôcky, interaktívna tabuľa, internetové pripojenie, dataprojektor.

Špeciálnopedagogický servis: presne stanovená spolupráca s CŠPP a so špeciálnym pedagógom v škole.

Hodnotenie dosiahnutých výsledkov: žiak môže byť hodnotený slovne, môže byť stanovené, čo nemá byť hodnotené (napr. agramatické javy v písomnom prejave, fonetické písanie v cudzom jazyku, diktáty – ak ich píše, stanovené gramatické javy – vokalizácia predložiek a pod.).

Úpravy učebných plánov a učebných osnov: žiak môže byť vzdelávaný podľa školského vzdelávacieho programu pre sluchovo postihnutých žiakov (vrátane špecifických predmetov), podľa upraveného školského vzdelávacieho programu pre bežné školy (napr. oslobodenie z vyučovania druhého cudzieho jazyka, individuálne navýšené hodiny slovenského jazyka a pod.). Môže mať upravené osnovy niektorého vyučovacieho predmetu (napr. vylúčenie alebo redukcia učiva založeného na sluchovom vnímaní, redukcia učiva na základné pojmy, postup podľa učebných osnov nižšieho ročníka a pod.). Tieto úpravy môžu byť realizované výlučne na základe odporúčania CŠPP.

Individuálne plány z predmetu /-ov: vypracovávajú sa na základe odporúčania CŠPP. Potreba individuálnych plánov z konkrétnych predmetov je opäť podmienená úrovňou jazykových schopností dieťaťa. Individuálne plány bývajú preto podrobnejšie vypracovávané z jazykových predmetov, kde sa uvažuje s viacerými úpravami (SJL, CJ). V ostatných náukových predmetoch je rozsah úprav rôzny – niekedy postačujú len organizačné úpravy, zohľadnenie dôsledkov sluchového postihnutia (tolerancia agramatizmu, krátke odpovede, skrátené práce...), inokedy je potrebné presne vymedziť aj pojmy základného učiva, ktoré si má žiak osvojiť, a ciele, ktoré má dosiahnuť.

 

 

ZDROJE:

Matuška, O.: Rozvíjanie reči sluchovo postihnutých detí raného a predškolského veku, SPN, Bratislava 1992. ISBN 80-08-01202-1.

NÚCEM: Diagnostika, vzdelávanie, hodnotenie a testovanie žiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ), Bratislava 2015. ISBN 978-80-89638-17-8.

Zelinková, O.: Pedagogická diagnostika a individuální vzdelávací program, Portál, Praha 2001. ISBN 80- 7178-544-X.